Predstavenie
Ekokomunity Sekier
Introduction
of Eco-community Sekier
Sekiersky
blog/Blog of Sekier
Obrázky
zo Sekiera/Pictures taken on Sekier
Fotky interiéru
Sekiera/Pictures from Sekier interior
6.mája 2009
Nový život
V sobotu 11-eho apríla, deň
pred Veľkou nocou, Lumiké porodila dve zdravé kozliatka. Lumiké mečala
už od
rána, ale pôrod začal až o desiatej. “Malý Maťko”, ktorý je teraz našim
radcom
vo veciach týkajúcich sa záhrady, práve dával inštrukcie Ivke
o priesadách
v skleníku, keď som ho
zavolala, že
máme malé. Maťko zachoval pokoj – odrezal smiešnu zelenkavú pupočnú
šnúru a zabalil
prvorodeného bieleho capka do suchého uteráka, aby nenachladol. Skôr
než som
stihla dobehnúť s foťákom, narodilo sa druhé mláďatko – čierna
kozička s bielou
hviezdou na čele.
Spolu s Ivkou sme vymýšľali, ako ich
pomenovať. Mne
to bolo jasné – inšpirovaná gréckymi archetypmi boli pre mňa dvojičkami
Apolónom a Artemis -
biely slnečný
kráľ, princ, a diabolská rebelská čierna sestra. Ale úprimne,
tieto mená
boli možno až príliš prešpekulované. Neskôr som spomenula Ive, že sa
narodili v ten
istý deň ako moja obľúbená stará mama, ktorá umrela minulý rok. „Môj
starý otec
sa tiež narodil v tento deň“, povedala Iva. Pozreli sme sa na
seba a bolo
nám to jasné – budú sa volať František a Tonička!
František bol zo začiatku
veľmi slabý a Maťo si začínal myslieť, že neprežije. Skúsila som na
Františkovi
na diaľku Reiki a on skutočne začal vyzerať lepšie.
V tom čase som
netušila, že všetci capkovia sú odsúdení na to, že „pôjdu do klobás“,
ešte pred
tým než dosiahnu pol roka života. Na druhej strane, keď ho vidím, ako
si tu
poskakuje v štýle kreslených filmov od Disneyho, cítim sa
šťastne aspoň z toho,
že si tu užije šťastný polrok života. Tonička je skutočne pekná - ako jej matka – hneď som
ju zahrnula do
mozaiky v pitvore, ktorú dokončujem. Náhodou mi ostávalo ešte
jedno voľné
miesto práve pre ňu!
Raška, ktorá mala dvakrát
také veľké brucho ako Lumiké, porodila o týždeň neskôr. Práve
v deň,
keď sme sa s Ivkou vydali stopom do Čiech. Kozliatka sú
čierno-biele v punkovom
štýle – presne ako ich mama. Axel napísal známym, aby dali návrhy na
mená a nakoniec
vybrali Venuška (navrhla malá Amálka), Jupi (to bol Ivkin vtip)
a Johnny (po
Chrisovom obľúbenom spevákovi Johnny Cashovi). Takže teraz tu máme
čriedu
malých poskakujúcich kozliatok. Hneď sa naučili, ako sa dostať von
z ohrady,
o trochu neskôr zistili, že nám na záhradke rastú úžasne
chutné
šalátiky...
Lumiké má problém so
svojou novou úlohou matky – nechce nechať mladé piť, takže ju musíme
vždy
pridržovať, aby sa im dostalo mlieka. Mysleli sme si, že to bude ešte
horšie s Raškou,
pretože vraj jej posledné kozliatka uhynuli od hladu. Ale neuveriteľné
sa stalo
pravdou – Raška je pokojná a starostlivá matka!
Počas uplynulého mesiaca
sme tu zažili šokujúcu zmenu v teplote a počasí –
všetko je zelené,
stromy začali kvitnúť a máme čo robiť, aby sme stíhali práce
na záhrade.
Axel robí umelecký plot okolo tradičnej záhrady nad domom. Takisto sme založili
menšiu záhradku pod
domom, pri slepačej ohrade, kde je pekná čierna zem a viac
vlhkosti, než v hornej
záhrade. Pretože sme nemali čas poriadne na nej pripravovať pôdu,
rozhodli sme
sa, že tam teraz zasadíme tekvice a zamulčujeme ju. Uvidíme, či to bude fungovať!
Všetku túto prácu robíme
popri tom, ako beháme hore-dole po Zaježovej. Pomáhame totiž pri
dokončovaní
Polomov (Vzdelávacieho centra). Dom bol pred pár dňami úspešne
skolaudovaný,
tak dúfame, že budeme mať viac času pre náš Sekier. Avšak zdá sa, že
potreba
ľudských síl zo Sekiera dole v Zaježovej neutícha – opravujú
sa miestnosti
v bývalom MNV, robí sa miesto pre zber triedeného odpadu,
čistička
odpadovej vody na Polomoch, treba opraviť strechu na Slamienke... Na
Sekieri
chceme dokončiť podlahu v „čiernej“ kuchyni, prebrúsiť
a prelakovať dlážku
v prednej izbe a pajte, upraviť sklad, upraviť záhradné terasy, urobiť maštaľku pre nové kozy
a samozrejme
tiež písať príspevky do blogu ;-)
Hanna
...back to blogs...