Predstavenie
Ekokomunity Sekier
Introduction
of Eco-community Sekier
Sekiersky
blog/Blog of Sekier
Obrázky
zo Sekiera/Pictures taken on Sekier
Fotky interiéru
Sekiera/Pictures from Sekier interior
9.
mája 2009
Aj dávať, nielen brať
Prinášame
vám rozhovor
s Igorom Chýrom, jedným zo zakladateľov
Pospolitosti pre harmocký život. Igor sa narodil v roku 1960 v Smolníku, čo je dnes
vysídlená obec. V Zaježovej žil od roku
1991. Zomrel 8. mája 2009. 13 rokov sa venoval
odpadovej problematike, podpore miestnych aktivít a tiež
biopoľnohospodárstvu. Bol správcom potravinovej banky
a predsedom
O. z. Pospolitosť pre harmonický život.
Kedy si si začal uvedomovať súvislosti
so
spôsobom života, ktorí ľudia vedú a ničením životného
prostredia, prírodného
sveta?
V časoch pred
revolúciou, keď sa začala perestrojka, sa
začali šíriť aj informácie o stave životného prostredia. Ja
som sa vždy
o prírodu zaujímal a mal som pocit, že by som mal aj
niečo dávať,
nielen brať. Môj záujem sa postupne prehĺbil, zúčastňoval som sa akcií
Stromu
života, Brontosaura a od roku 1989 som chodil
s bratislavskými
ochranármi opravovať drevenice a inú ľudovú architektúru.
Študoval
si počítače a žil
si 7 rokov v Banskej Bystrici. Kedy prišlo rozhodnutie opustiť
mesto
a usadiť sa na lazoch?
Áno, pracoval som ako
programátor v Banskej Bystrici.
V Zaježovej žijem od 1. decembra 1991.
V auguste toho roku som
stretol vedúcu Stromu života Kláru Jančurovú, ktorá mi povedala, že tu
majú dve
chalupy. Bol som sa pozrieť, pocitovo sa mi tu nepáčilo, pretože bol
august,
príroda bola suchá, vyprahnutá. V októbri som prišiel
do Školy
ľudovej kultúry (ŠĽK), tam ma to oslovilo, v práci som dal
výpoveď
a prišiel sem. Pracoval som ako správca ŠĽK, pomáhal pri
organizovaní
programov, víkendoviek, kde sme sa učili tradičné remeslá…
Ako
vznikla myšlienka
vytvoriť „komunitu“ novousadlíkov/-čok?
Pôvodne sme vytvorili klub
Pospolitosť harmonického života,
v rámci združenia klubov Stromu života. Jeho cieľom bolo šíriť
myšlienky trvalo
udržateľného života, klásť hlbšie otázky o stave
a smerovaní spoločnosti
a zároveň aj obnovovať vytracajúce sa vzťahy k pôde,
ktorá nás živí.
V roku 1993 sme boli s priateľom Vladom Szantom
v anglickom
Schumacher collegena kurzoch o hlbokej ekológii
a o tradičných
spoločenstvách. Videli sme film o kráľovstve Ladak
v indickom štáte Džammu
a Kašmír, v ktorom bolo ukazáné, ako ľudia žili
v tradičných
spoločenstvách, harmónii celé tisícročia, „bez toho“, aby podstatne
rozvrátili
životné prostredie. Indická vláda začala túto oblasť rozvíjať podľa
západného
modelu. O dvadsať rokov tam mali všetko, s čím sa
boríme aj my:
nezamestnanosť, rasovú neznášanlivosť, odpadky, automobilizmus…
O priebehu
rozvrátenia stavu životného prostredia a spoločnosti nám
prednášala Helena
N. Hodge, ktorá tam žila 17 rokov a videla, čo spravil tzv.
pokrok, ktorý sa
mechanicky prenášal tam, kam nepatrí. Okrem H. N. Hodge sme mali
nórksho
lektora, ktorý podobné súvislosti ukázal na nórskej
spoločnosti
a na príklade Nepálu a Bhutánu. Posolstvom
týchto prednášok bolo,
že ak chceme riešiť problémy Zeme, resp. environmentálno-sociálnu
krízu, musíme
sa vrátiť späť k životu v komunitách, ktoré sú späté
so zemou
a nesú za ňu zodpovednosť. A potom sme sa
snívali s Vladom,
že by bolo krásne, keby sme si takú komunitu založili aj my.
Nedefinovali sme to
však ako komunitu, skôr sme hovorili o obci.
Koľko
ľudí sa
na Zaježovú vtedy presťahovalo?
V roku 1993 tu
z neskorších novolazníkov ešte
nikto nebýval na stálo. Organizácia, pod ktorú patril aj náš
klub mala
v r. 1994 finančné problémy a tak ukončila svoju
činnosť. Náš klub aj
napriek tomu neprestal fungovať a ďalej sme sa stretávali (cca
30 ľudí,
zväčša študenti) a rozvíjali naše aktivity. Organizovali sme
víkendovky,
ktoré pozostávali zo zmysluplnej práce, diskusií, poznávania
a preciťovanie prírody a tradičných remesiel.
V ŠĽK sme vtedy
žili šiesti vrátane civilkárov, plus ďalší ľudia, ale nebola to
komunita
v pravom zmysle slova, aj kvôli tomu, že sme tie priestory
slobodne
nemohli používať. Ja som si tu v roku 1994 kúpil dom
a začal tu
trvalo žiť. Vzhľadom na rozpad organizácie to vyzeralo, že tu
už nikto
nezostane trvalejšie žiť. Avšak som sa dozvedel, že sa ide predávať
usadlosť
na Sekieri. Zalarmoval som ľudí, dali sme peniaze dokopy
a usadlosť
kúpili. Prvýkrát sa tam už spalo na Silvestra ´94
a na jar prišli
civilkári a ďalší stálejší obyvatelia Sekiera. Ja som tam
trávieval veľa času,
ale býval som na Častobrezí (pozn.: susedný laz vzdialený 1 km).
Sekier bol
chápaný ako miesto, kde sa ľudia naučia jednoduchšiemu
a zodpovednejšiemu
spôsobu života vo väčšom súlade s prírodou.
Ako
vás prijali
starousadlíci?
Rôzne, niektorí lepšie
a niektorí horšie. (pozn.: Igorova
žena Zuzka sa v Zaježovej
narodila a vyrastala tu)
Ideálom na Zaježovej bolo
vytvoriť model
ekonomickej
a potravinovej lokálnej sebestačnosti, skromnosti.
Ako ste začali
napĺňať tieto ciele?
V roku 1999 sme sa
zišli všetci novolazníci (asi 30
ľudí) a povedali sme si, že si založime “novolaznícku obec”,
ktorá sa bude
snažiť napĺňať vyššie uvedené ciele. Mávali sme pracovno-spoločenské
stretnutia
dvakrát do mesiaca. V rámci “novolazníckej obce” sme
si založili tzv.
obecné podniky: potravinové družstvo - “potravinová banka”, gáter
(spoločná píla),
LETS systém, výchovno-vzdelávacie centrum na Polomoch…
Skús
vysvetliť ako
funguje Potravinová banka, ktorú ste založili? Ako dlho pôsobí táto
zásobáreň
potravín? Čo v nej možno kúpiť?
Potravinová banka funguje
od roku 1998. Ide o istú
formu družstva, ktorá má svojho správcu, potraviny sa nakupujú vo
veľkých
baleniach (kvôli minimalizácii odpadov a cene). Prístupná je
pre členov,
ktorí ju finančne podporujú a chodia si tam samostatne
nakupovať.
V ponuke sú strukoviny, obilniny, olejniny, múky, cestoviny,
výrobky zo
sóje, sušené ovocie, jadrá, ale aj Fair-trade a ekologické
čistiace
produkty. Časť z toho je v biokvalite
a z lokálnej produkcie.
Začali
ste používať
alternatívny ekonomický LETS systém. Mohol by si vysvetliť ako funguje?
LETS je skratka anglických slov
Local Exchange Trading
Systém, čo môžeme
preložiť ako „Miestny
výmenný obchodný systém“ Máme vlastnú jednotku, ktorou si členovia
LETSu platia
za tovary a služby. Nemáme obeživo - peniaze, ale
za vykonané
služby sa vystavujú šeky. Každý člen má svoje konto, ktoré zobrazuje
aktuálny stav
prijatých a vybratých peňažných jednotiek. „Peniaze“ vznikajú
vtedy, keď
dochádza k nejakej transakcii-výmene služby. Našou peňažnou
jednotkou je
Jež (10 Ježov=1 hodina akejkoľvek práce). Účet v podstate
funguje ako
neúročený klasický účet v banke.
Aké sú
výhody LETS
systému oproti bežnej ekonomike?
Máme vždy dostatok
peňazí-Ježov. Vykonajú sa aj práce, ktoré
by v normálnom peňažnom systéme nechcel nikto vykonávať.
Peniaze sa používajú
lokálne, neopúšťajú územie priestoru kde sa používajú a tak
podporujú
rozvoj miestnej ekonomiky. Posilňujú utužovanie vzťahov medzi jeho
členmi.
Objavili
sa
s LETS systémom problémy, niečo nefungovalo?
Áno.
Koľko
ľudí bolo doň
zapojených? Prečo už nefunguje?
Do LETS systému bolo
zapojených okolo 30 členov. Životy
novolazníkov sa zmenili (deti, stavby a opravy domov,
zamestnanie mimo
Zaježovú aj v zahraničí…), preto mnohí nemali čas sa zapájať
do LETS
systému a tak sa postupne jeho fungovanie utlmilo.
Kto
a prečo
v súčasnosti prichádza na Zaježovú?
Ľudia prevažne vo veku
25 – 30 rokov, jednotlivci aj
rodinky, ktorí sem prichádzajú z rôznych pohnútok:
alternatívny životný
štýl, zdravšie životné prostredie než v meste, bližší kontakt
s prírodou, budovanie vlastnej potravinovej
a energetickej sebestačnosti,
pocit spoločenstva, hľadanie spriaznených duší
Zhovárala
sa Erika
Strapková, Radoslav Plánička a Juraj Hipš pre časopis
Ďalekohľad. Poznámky
doplnil Mirec Kašiak
Návrat na stránku
blogov