Sekier

Sekier

Sekier leží na vrchu hrebeňa nad Zaježovou. Takýto pohľad sa vám naskytne, keď sem idete od Kráľovej

Cesta na Sekier

Tradičné gazdovstvo sme mierne upravili pre potreby ľudí, čo tu bývajú a návštev, ale stále si zachováva pôvodný charakter

Pohľad na Sekier spredu, väčšina lúk a sadov na okolí patrí k domu.

Predkovia týchto ľudí pred 150 - 200 rokmi premenili les na lúky a sady, z kameňov, čo na nich ležali postavili veľký dom

Pôvodní obyvatelia Sekiera

Táto fotka nie je zo začiatku storočia, ale zo začiatku nášho fungovania na Sekieri v roku 1995

Začiatky na Sekieri

Verča, Peťo, ľudia, ktorí spolu s ďalšími dlho žili na Sekieri a výrazne ovplyvnili jeho smerovanie

Noro je jeden z ľudí, ktorí sú na Sekieri od začiatku. Už niekoľko rokov býva v drevenici vedľa Sekiera - Pastierni.

Zvážanie obilia

Tomáš prišiel síce až v roku 2000, ale Sekier tiež výrazne ovplyvnil. Teraz býva vo vlastnoručne postavenom domčeku neďaleko. Peťov Samko, ktorý sa mu hrá pri nohách žil na Sekieri od narodenia, momentálne býva s rodičmi na vedľajšom laze.

Pohoda na podstienke

Cieľom Sekiera nie je, aby tam ľudia zotrvali nastálo, každý má svoju cestu, ktorú mu toto miesto pomáha hľadať. Anička s Mníchova, s ktorou sa na obrázku lúčime, žila na Sekieri rok, potom išla domov študovať medicínu.

Rozlúčka z bývalou Sekierčankou

Mnohí mladí chlapci si na Sekieri a v recyklačku odkrútili civilku. Maťo, Lukáš a Martin tu žijú v súčastnosti

Sekierčania - zima 2003/4

Bývalú maštaľ sme prerobili na obytné miestnosti, ktoré slúžia návštevníkom.

Opravená pajta

Návštevníci majú možnosť na pár dní sa stať súčasťou Sekiera

Najmä letné podvečery sú tu krásne...

Nielen dospelí sa tu prirodzeným spôsobom veľa naučia. Zaježovčanka Amálka miesi cesto na vianočné opekance.

Najmä potreba starať sa o vlastné jedlo a teplo je tou najlešou školou.

Zvážanie dreva