O Zaježke
O Sekieri
Prenájom Polomov
Program
Pre návštevníkov
Ako nám pomôcť
Náš obchodík
Obrázky
Zaujímavosti
Kontakt

English version

 




Základné informácie
Oprava obľúbených omylov o Zaježke
O Zaježke trochu oficiálnejšie a obšírnejšie
Správy o činnosti



Rok 2008 na Zaježke
(Správa o činnosti Pospolitosti pre harmonický život)

Zatiaľ je dostupná iba správa v podobe textového dokumentu. Môžte si ju stiahnuť tu.




Rok 2007 na Zaježke
(Správa o činnosti Pospolitosti pre harmonický život v roku 2007)




... fotky z roku 2007 - obrazová správa o dianí na Zaježke ...


Úvodom
Každý rok sa v našej organizácii a v živote komunity, kde pôsobíme udejú zaujímavé zmeny, ale ten uplynulý bol výnimočný. V septembri sa za našej pomoci podarilo otvoriť v Zaježovej základnú školu a prvý krát sme zorganizovali vlastný festival na Sekieri.  

V Zaježovej a okolí, kde pôsobíme sa snažíme podporovať rozvoj, tak aby smeroval k vytvoreniu životaschopnej komunity, alebo ináč povedané „eko-dediny“. Tieto pojmy dávajú iba hrubý obraz skutočnosti a aj naša predstava o budúcnosti a smerovaní k nej nie je nejak jednoznačne vykryštalizovaná, mení sa časom. Vieme zhruba čo chceme, ale nemáme dosť síl na to, aby sme veci rozvíjali všetkými smermi. Často sa stáva, že niečo, čomu sme sa dlho venovali sa dostane do slepej uličky a stagnuje a niečo iné, čo nebadane klíčilo na pozadí sa zrazu dostane do centra pozornosti.



Takto to bolo aj s myšlienkou zriadenia zaježovskej školy. Už dávno sme o nej snívali a rozprávali, no chýbali nám také detaily, ako vhodné priestory, učiteľ (-ka) a najmä deti. Ako uznáte, bez tohto sa škola ťažko zakladá. Preto sme boli aj sami prekvapení rýchlym vývojom, ktorý sa odohral v priebehu jedného roka. Vďaka iniciatíve Jura Hipša, vďaka tomu, že sem prišla učiteľka Zuzka Petrusová, ktorá mala odvahu zaexperimentovať si a učiť v najmenšej škole na Slovensku, vďaka pracovnému nasadeniu pri rekonštrukcii priestorov bývalej školy, ktorú viedol Peťo Banás a aj vďaka tomu, že naše deti trochu dorástli a nazbieralo sa ich 5, sme mohli školu v septembri uplynulého roku otvoriť. A funguje dobre, čoho najlepším indikátorom je, že deti sa až tak veľmi netešia na prázdniny...

Ďalšou pre nás dôležitou udalosťou uplynulého roka bolo usporiadanie prvého ročníka „Festivalu na lúkach“. Motivovala nás dobrá skúsenosť s veľkým neformálnym stretnutím európskej „eko-mládeže“ – Ecotopiou, ktoré sme hosťovali v lete 2006. Súčasne sme si chceli pripomenúť atmosféru svadobných osláv, ktoré usporadúvali zaježovskí novomanželia po niekoľko rokov predtým. A nakoniec, viacerí sme si povedali, že načo sa ťahať po festivaloch kde-kade po Slovensku, či dokonca po Európe, keď si môžme urobiť vlastný, podľa svojich predstáv. A tak sme si popozývali priateľov, pripravili workshopy, aktivity pre dospelých a aj deti a mohli sme to celé spustiť. O grant sme síce žiadali, ale vôbec nás nepoložilo, keď sme ho nedostali. Práve naopak, ostali sme neviazaní administratívnymi povinnosťami a tak to celé mohlo prebehnúť v kľudnej, nestresovej atmosfére. Festival sa nám vydaril, páčilo sa návštevníkom, hosťom a aj organizátorom a tak máme všetci chuť na ďalší rok si ho zopakovať.



Okrem týchto „vyzdvihnutých“ udalostí roka, sa toho odohralo pomerne dosť veľa – zorganizovali sme medzinárodný tábor, zameraný na praktické znižovanie ekologickej stopy nášho života (tzv. Footprint Camp), postavili sme detské ihrisko a zrekonštruovali priestory budúcej školy, podporovali sme ľudí, ktorí sa odhodlali stavať si v Zaježovej jedny z prvých domov zo slamenných balíkov, atď. Podrobnejší prehľad našich aktivít a plánov na ďalší rok vám ponúkame v ďalšom texte.

Veríme, že ani v roku 2008 nepoľavíme v nasadení a spoločne sa posunieme o kúsok vpred na ceste k našej vízii komunity a spoločnosti, ktorú charakterizuje environmentálna uvedomelosť, sociálna solidarita, ekonomická sebestačnosť a dostatok možností osobného rozvoja. Stále je to však aj pre nás vzdialený sen, musíme sa ešte veľmi snažiť, aby sme sa k nemu priblížili.

Mirec Kašiak





Prehľad aktivít v roku 2007


Komunitné centrum, ihrisko a škola

Začiatkom roka sme dostali od obce do prenájmu nevyužívanú miestnosť v budove pošty. Pôvodne sme žiadali o viac miestností a našim cieľom bolo vytvoriť v nej komunitné centrum so širokým spektrom možných aktivít. Miestnosť sme však zatial dostali len jednu a už začiatkom roka sme sa rozhodli, že bude slúžiť najmä ako škola. Po vyučovaní však bude otvorená aj iným aktivitám, najmä pre deti.

S vervou sme sa pustili do úprav priestorov – vybrúsili sme a nalakovali dlážku, vymaľovali steny, okná, vyrobili police, zaviedli tam vodu, osadili pec, opravili toalety,... Pred budovou sme urobili pekný drevený plot, vysadili kvetiny, kry a stromy a postavili sme tam aj malé detské ihrisko. Všetko to urobili bez nároku na odmenu ľudia z našej komunity, obyvatelia a hostia zo Sekiera a dobrovoľníci cez Európsku dobrovoľnícku službu. Práce koordinoval náš zamestnanec – Peťo Banás. Finančne sme rekonštrukciu pokryli z darov jednotlivcov – prispela napríklad holanďanka Anneke, ktorá počas pobytu na Sekieri písala blog a jeho čitateľov vyzvala na podporu rozvoja našej komunity (vyzbierala takto 20000 Sk). Presmerovali sme sem aj 2 % dane z príjmu, ktoré nám venovali naši podporovatelia. Spolu sme do rekonštrukcie miestnosti a na postavenie ihriska a oplotenia vložili 40000 Sk, čo nie je veľa vzhľadom na množstvo práce, ktorá bola vykonaná.



Budova a miestnosť, ktorú sme zrekonštruovali, po nemalých peripetiách splnila kritéria stanovené hygienikmi a ďalšími úradníkmi a tak sme mohli v septembri slávnostne (aj za prítomnosti starostu) otvoriť zaježovskú školu. V súčasnosti ju navštevuje iba 5 detí a to rôzneho veku, ale práve to chápeme ako výhodu. Učiteľke to dáva možnosť individuálneho prístupu ku každému dieťaťu a navyše, deti netrávia čas v umelo vytvorených „jednovekých“ skupinách – spoluprácou so staršími, či mladšími spolužiakmi sa môžu toho veľa naučiť.

Malý počet žiakov je však nevýhodný z ekonomického hľadiska a tak musia rodičia detí urobiť pre jej chod oveľa viac, ako je to bežné inde. Pomáhajú pri vyučovaní (pri výchovách), starajú sa o zabezpečenie pomôcok, palivového dreva, upratovanie, ekonomiku a ďalšie nevyhnutné činnosti potrebné na chod školy.  Takisto aj na ňu pravidelne finančne prispievajú. Škola sa tak stáva výnimočnou aj týmto prepojením s miestnou komunitou.





Festival na lúkach

Festival sa uskutočnil v polovici júla. Jeho poslaním bolo ukázať, že zabaviť sa dá aj nekomerčne – tak povediac „svojpomocne“. Má to byť akási protiváha megafestivalom, ktoré sa tu množia ako huby po daždi. Festival mal viacero typov aktivít – hudobné koncerty, spoločné tance, premietania dokumentov, diskusie, detské hry, remeslá, a veľa iných. Boli sme otvorení komukoľvek, kto prišiel s nejakým nápadom.

Zahrali nám multiinštrumentalista Maok s portugalským priateľom Joaom – cez deň sa pri ich hudbe vybláznili najmä deti a večer, pri vatre a pod hvieznatou oblohou si zasnívali aj všetci ostatní. Predviedol sa aj mladý talentovaný pesničkár - holanďan Florian, ktorý v tom čase býval na Sekieri. A upútala aj fínska pesničkárka Lida Umpikuja – viacerým bolo ľúto, že jej precíteným „songom“ vo fínštine nerozumejú ani slovo, ale verili sme fínskemu sekierčanovi Tuomasovi, ktorý tvrdil, že texty sú vynikajúce :)  Po večeroch sa k hudbe dostal každý, kto mal náladu posedieť si pri ohni a použiť niečo, čo vydáva zvuk. Dunenie bubnov znelo dlho do noci, nikoho však nerušilo, práve naopak, pôsobilo upokojujúco.

Okrem hudby sa aj tancovalo – skúsená lektorka Blanka Puškárová vyučovala kruhové tance z rôznych kultúr. Tí menej pohybu oddaní si mohli posedieť v improvizovanom kine v humne, kde sa premietali dokumenty režisérov, ktorí boli na festivale aj prítomní a s divákmi diskutovali –Viery Bačíkovej, Vlada Rupelta a Miša Suchého (z USA).

Na festivale sme venovali osobitnú pozornosť rodičom s deťmi, ktorých tam bolo pomerne veľa. Pre deti sme pripravili rôzne zábavky (lanovku a pod.), hry, improvizované divadielko a pod. Rodičia sa zase stretli v kruhu kde diskutovali o prirodzenom tehotenstve a pôrodoch, o očkovaní, o výchove detí a o školstve. Stretli sa tu zaujímaví ľudia a tak diskusia bola pútavá a dlhá.

Po technickej stránke bol festival zabezpečený najmä dobrovoľními zo Sekiera.  Prípravám venovali týždeň intenzívnej práce. Zabezpečili aj chod obchodíka z miestnymi produktami, čajovne a stánku, kde sme čapovali nepasterizované pivo z neďalekého malého pivovaru. Účastníci platili iba za stravu -  príspevok na vykrytie ostatných nákladov bol dobrovoľný. Podarilo sa nám takto pokryť základné náklady, ale neostalo nič na dlhodobejšie investície (napr. na splácanie vojenského stanu) a všetka práca okolo festivalu bola fakticky zadarmo. Keďže sa však festival vydaril, nevadí nám to a tešíme sa na jeho ďalšie ročníky.





Medzinárodný tábor „Footprint Camp“

Vďaka podpore z programu EÚ Mládež sme zorganizovali v auguste dvojtýždňovú „mládežnícku výmenu“. Cieľom tohto programu je podpora výmeny skúseností medzi mladými ľuďmi z európskych krajín. Naši partneri v projekte boli z Bulharska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Holandska. V rámci ich skupín však boli účastníkmi aj mladí ľudia zo Švajčiarska, Rakúska a Čiech.

Napriek rôznorodosti v národnostiach sme mali veľa spoločného. Naši partneri v projekte sa snažia o rozbehnutie podobných aktivít, ako robíme my v Zaježovej. Bulhari zachraňujú kamennú dedinu v Rodopách, Chorváti budujú ekocentrum na lazoch neďaleko Záhrebu, Bosniaci majú veľmi aktívnu environmenálnu organizáciu, ktorú chcú presídliť na vidiek.

Zišli sa tu ľudia, ktorí majú veľa skúseností so snahami znížiť dopad ľudskej činnosti na prírodu. Cieľom tábora bolo vyskúšať si, čo to znamená žiť s čo najnižšou ekologickou stopou. A tak sme sa učili, ako sa pečie chlieb, vyrába syr, tofu, či medovina, ako sa stavia zo slamy a hliny, ako sa dá urobiť kozmetika z prírodných surovín, ako vyrobiť lyžičku či sviečku, ako urobiť solárnu chladničku a pod. Tábor bol tvorivými dielňami preplnený a vynikajúce bolo, že ich pripravovali samotní účastníci.

Okrem praktických činností sme aj diskutovali – napr. o fair-trade, o problematike GMO, o odpadoch, doprave, o globalizácii, o politike a o veľa iných témach. Strávili sme deň a noc v lese, ktorý sme sa snažili bližšie spoznať srdcom za pomoci poľského lektora- psychológa Rysa Kulika. Napriek nabitému programu nám ostal čas aj na pomoc miestnej komunite (väčšinou na výmenu za lektorovanie workshopu) ale najmä na spoločnú zábavu (balkánske tancovačky, sauna, kino,...).

Tábor sa vydaril a určite podobnú akciu pripravíme aj v budúcnosti- a to aj v prípade, že nedostaneme na ňu podporu z grantov. Stačí na ňu vybrať účastníkov, ktorí nie sú len pasívnymi príjemcami, ale dokážu sa podieľať na tvorbe programu a zabezpečení akcie. Našou úlohou bude v tom prípade vytvoriť zázemie a poskytnúť technickú pomoc, čo radi urobíme.





Prírodné staviteľstvo

 Zaježovej dostali stavebné povolenia jedny z prvých domov zo slamenných balíkov na Slovensku. Jeden z nich je už takmer pred dokončením a ďalšie sa v lete začali stavať. Ak k tomu prirátame už uskutočnené projekty (malý slamenný domček Tomáša a Mirky z Brány a kamenný dom izolovaný balíkmi na Častobrezí), Zaježová sa stala centrom experimentov s alternatívnym staviteľstvom na Slovensku. Experiment prebieha na dvoch úrovniach – ako stavať čo najšetrnejšie k prírode (a samozrejme aj k svojemu budúcemu zdraviu) a ako stavať s čo najmenšími nákladmi. Naše stavby dokazujú, že nízkoenergetický dom nemusí byť iba drahá „hi-tech“ záležitosť, ale dá sa postaviť aj za pomerne nízke náklady, s použitím miestnych materiálov.

Príspevok našej organizácie k staviteľskému dianiu v Zaježovej je v tom, že poskytujeme priestor na semináre o prírodnom staviteľstve, ale aj obojstranne prospešnú a zaujímavú možnosť brigádovať na týchto stavbách. Dobrovoľníci, ktorí pomáhajú na stavbách v komunite sú zvyčajne ubytovaní v našom centre na Sekieri. V súčasnosti pripravujeme kroky, ktoré by viedli k jasnej certifikácii slamenných balíkov ako stavebného materiálu.





Ostatné činnosti – eko-komunita Sekier, víkendovky a tábory, rozvoj Zaježky

Na Sekieri žili v roku 2007 dlhšie než 3 mesiace 11-ti mladí ľudia zo 7 krajín. Na kratšie pobyty (zväčša okolo týžňa) ho navštívili ďalšie desiatky ľudí – zaujímavé zistenie je, že aj medzi krátkodobými hosťami začali prevažovať ľudia zo zahraničia. Sekier sa tak stal komunitou, kde sa mieša tradičné slovenské zázemie s kultúrami zo všetkých kútov Európy. Napriek tomu si zachováva svoju atmosféru – so všetkými kladmi aj zápormi. Spolupráca našej organizácie a komunity novousadlíkov so Sekierčanmi bola výborná v čase, keď sa opravovalo komunitné centrum, ale najmä počas príprav letného festivalu. Jeho obyvatelia vtedy dokázali, že pri správnej motivácii dokážu toho veľa. Oceňujeme aj to, že Sekierčania tvorili v apríli významnú časť blokádnikov nelegálnej ťažby dreva v tatranskej Tichej a Kôprovej doline (zapojili sa do nej takmer všetci vtedajší obyvatelia Sekiera a niekoľko ďalších ľudí z našej komunity).

Súčasťou skupiny na Sekieri boli aj dobrovoľníci, ktorí k nám prišli pomôcť v rámci Európskej dobrovoľníckej služby. Tuomas Ollikainen z Fínska navrhol a za pomoci kamarátov zrealizoval detské ihrisko pred školou, Gergana Georgieva z Bulharska sa venovala miestnym deťom v predškolskom veku, Jonas Hamre z Nórska zase pomáhal pri letných akciách a pripravil aj interaktívnu mapu Zaježovej, ktorú čoskoro umiestnime na našu stránku. Podpora, ktorú dostávame z programu EÚ „Mládež v akcii“ je pre nás veľmi cenná, pretože nám umožňuje ekonomicky vykryť prevádzku Sekiera a tým slúži aj ostatným jeho obyvateľom a hosťom.



Čo sa týka víkendoviek a táborov, zmeny boli najmä v zorganizovaní letného festivalu a medzinárodného tábora, o ktorých sme písali inde. Okrem nich sme pripravili alebo poskytli priestory aj pre mnoho ďalších víkendoviek – napr. veľkonočnú, žonglovaciu, o zdravej výžive, o ekozáhradách, o fotení prírody, o poznávaní lesa, o bylinkách, o prírodnom staviteľstve atď. Navyše sme prenajali priestor a služby mnohým neformálnym skupinám a organizáciám, ktoré u nás realizovali svoje aktivity (OZ Živica, Nadácia SPP, OZ Veronica,...). Najmä so Živicou sme nadviazali intenzívnu spoluprácu, ktorá sa bude, ako dúfame, rozširovať.

Všeobecný rozvoj Zaježky ako „komunity spolupracujúcich susedov“ je ťažké merať. Je samozrejmé, že napríklad otvorenie školy je pre nás veľkým krokom vpred. Výborné je, že aj napriek čoraz ťažšiemu zháňaniu domov a pozemkov, tu stále pribúdajú noví ľudia. Ak by sme zrátali všetkých novousadlíkov a ľudí, ktorí tu žijú v prenajatých priestoroch (aj keď niektorí iba na niekoľko mesiacov) a prirátali k nim aj ich deti (ktorých je 25) dospejeme k číslu nad 71. Avšak ak spočítame iba dospelých ľudí, čo tu žijú trvalo a aktívne sa zapájajú do miestneho diania, je nás iba 25, čo nie je až tak veľa. Preto sa tešíme každému „prírastku“ a hľadáme spôsoby, ako podporiť prisťahovanie aktívnych ľudí, ktorí svojou prítomnosťou dokážu svojim spôsobom posunúť komunitu vpred.





Plány na rok 2008

Plánujeme veľkú rekonštrukciu Polomov – vybudovanie spoločenskej miestnosti, ubytovania pre 28 ľudí, vykurovacieho systému (s využitím solárnych kolektorov), sociálnych zariadení, koreňovej čističky, zachytenie prameňa a rekonštrukciu vodovodu a ďalšie úpravy. Projekt zrealizuje OZ Živica, ktorá sa stala našim partnerom pri organizovaní akcií na Zaježke.

Od septembra 2008 začne škola fungovať ako samostatný subjekt. Pripravujeme mešie projekty, ktoré nám zabezpečia jej vybavenie. Takisto uvažujeme o aktivitách, ktoré by spojili všetky zaježovské deti.

Pripravujeme projekt skupinovej Európskej dobrovoľníckej služby – partia 3-5 dobrovoľníkov nám bude pomáhať pri rekonštrukcii Polomov a ďalších aktivitách.

Robíme plán, ako upraviť okolie bývalého MNV permakultúrnym spôsobom. Tento prietor bude slúžiť na naše stretávanie a aj pre školu, ako výukový priestor. Keď doriešime Polomy, chceme zamerať svoju pozornosť aj na budovu bývalého MNV, ktorú máme prenajatú od obce. Časom by z nej mohlo byť komunitné centrum, kombinované s ubytovňou pre turistov. 

Pripravujeme akvitity, ktoré by viedli k úplnej legalizácii slamenných balíkov ako stavebného materiálu, ako aj k ich propagácii.

Uvažujeme nad kúpou pozemkov v Zaježovej, pre ktoré by sme spracovali územný plán, tak aby sa tam dali stavať ekologické stavby. Stavebné parcely by sme potom za určitých podmienok odpredali záujemcom.

Plánujeme zrealizovať projekt na vyhlásenie „obcou chránených území“ – chceme v spolupráci s miestnym zastupiteľstvom, správou obecných lesov a ďalšími organizáciami vytipovať v katastri obce lokality, ktoré by sa nariadením stali „obcou chránenými“. Projekt je už schválený, hľadáme čas a ľudí na jeho realizáciu.




Staršie správy o činnosti

Správa o činnosti PHŽ v roku 2006

Výročná správa za rok 2004
Dokument obsahuje všeobecnú informáciu o PHŽ, popis diania v roku 2004, plány na rok 2005 a finančnú správu.

Čo sa tu udialo v roku 2003 (časť z výročnej správy)

Čo sa tu udialo v roku 2002 (časť z výročnej správy)




Základné informácie
Oprava obľúbených omylov o Zaježke
O Zaježke trochu oficiálnejšie a obšírnejšie
Správy o činnosti