Brezová voda

Breza je prenádherný strom v bielych šatách. Svojou bielou čistotou žiari už z diaľky aj v noci. Pre Slovanov bola veľmi dôležitým stromom. Vo viacerých jazykoch má mesiac marec odvodené svoje pomenovanie od brezy. Po česky: Březen, po ukrainsky: Березень (berezeň), po belarusky: Сакавік (sakavik - čo znamená šťava). Marec je totiž čas zbierania brezovej šťavy. Aj keď na povrchu nie je nič vidno, pod kôrou stromov intenzívne tečie miazga. V pobaltských krajinách, v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine je tradícia zbierania miazgy stále živá. Na Slovensku o brezovej vode hovoria už len staré pesničky (Z brezového dreva voda kvapká ...).

 

Čo je to miazga?
Je to v podstate voda zo zeme, ktorú stromy čerpajú, filtrujú a obohacujú cez korene. Následne potom ju ťahajú až do svojich pukov, aby tak mohli vytvoriť listy. Miazga (brezová voda, šťava) vôbec nie je hustá ako si myslí väčšina ľudí. Vyzerá skôr ako číra voda - niekedy trošku mútnejšia alebo žltkavá. Chutí veľmi jemne sladko, osviežujúco. Treba si tiež uvedomiť, že stromy ťahajú na jar zo zeme stovky, veľké stromy vo vlhkých pôdach dokonca cez tisíc litrov vody.

Kedy zbierať?
Miazgu stromov môžeme zbierať 2-5 týždňov do roka väčšinou v marci. V teplejších oblastiach a cez teplejšie zimy to môže byť už koncom februára. Vo vyšších polohách môže byť sezóna neskôr a môže trvať až do polky/konca apríla. 

Ako zistiť či už je ten čas?
Môžete skúsiť nožom prerezať kôru až do dreva. Keď je už správny čas, hneď vám začne vytekať voda. Obvykle sa to začne, keď prídu slnečné dni. Keď je dlhá zima, kľudne môže byť vôkol aj sneh, ale dnes už málokde máme sneh až do marca či apríla. Miazgu môžeme zbierať aj z iných druhov stromov. Chutnú miazgu majú tiež buk, lipa, hrab, čerešňa a osika. Jelša má horkú miazgu. Najsladšiu miazgu majú javory a potom brezy. Preto sa tiež miazga zbierala najčastejšie len z týchto dvoch stromov. Málokto vie, že naše druhy javorov majú podobný obsah cukru ako javor cukrový z Ameriky. 

Koľko natečie za deň?
Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Môže sa stať, že spravíme to isté na 2 podobných stromoch rastúcich vedľa seba a jeden nám dá 1 liter a druhý 25 litrov za deň. Moji známi vo Fínsku sťahujú 150 litrov z každej brezy čo rok a stromy sú pritom zdravé. Ľudia väčšinou hovoria, že od stromu dostanú 5-10 litrov za deň, ale vplyv na to má veľa vecí. 

Čo robiť s nazbieranou miazgou?
Najlepšia na pitie je čerstvá šťava. Neexistujú žiadne obmedzenia koľko môžeme či koľko máme vypiť za deň. Počúvajte hlavne svoje telo a keď si ono bude pýtať veľa, kľudne vypite aj viac litrov miazgy za deň. Čerstvá miazga je jemne sladká, ale postupne bude prebiehať proces kvasenia. V teple proces kvasenia prebieha rýchlejšie, takže ak chcete, aby miazga ostala čo najdlhšie sladká, jednoducho ju dajte do chladničky. Ak vám začne kvasiť, neznamená to, že sa pokazila. Práve naopak. Baktérie mliečneho kvasenia rozložia cukor, rozmnožia sa a máme úžasné probiotikum. Dokonca kvasená brezová voda, ktorá je dobre uzavretá v tesných nádobách na chladnom mieste, vám vydrží roky. Bežne sa takto kvasená brezová miazga nechávala do leta a brala sa na pole. Úžasne totiž posilňuje a regeneruje telo. My s mojou ženou sme mali na našej lúčnej svadbe namiesto vína kvasenú brezovú vodu :) 
Do kvasenia sa často pridával kúsok kôrky z ražného chlebíka, ražný kvások, pražený jačmeň alebo sušené ovocie - jablká, hrušky, hrozienka. Ja mám však skúsenosti, že aj bez týchto všetkých kvaseniu pomocných prostriedkov to samo dobre skvasí. 
Málokrát sa mi stalo, že sa kvasená voda pokazila. Vo Fínsku v brezovej miazge určenej na uskladnenie macerujú vetvičky alebo listy čiernej ríbezle, ktoré miazgu pomáhajú konzervovať a tiež dodajú úžasnú chuť. 
Kvasená brezová voda to nie je alkoholové kvasenie, ako som spomínal je to mliečne kvasenie. Ale dá sa spraviť aj alkoholové kvasenie a to tak, že pridáme do brezovej vody cukor alebo ju zahustíme cez odparenie vody. To som nikdy nerobil, ale na internete nájdete kopec receptov. Aj dnes sa dá v niektorých krajinách  bežne kúpiť brezové víno či brezové pivo. 

Brezová voda z obchodu
Brezová voda predávaná v obchodoch je väčšinou sladená, pasterizovaná a stabilizovaná umelou kyselinou citrónovou. Je to mŕtva voda, ktorá má už málo spoločné s tou liečivou živou vodou vytekajúcou zo stromu. Dokonca je predávaná veľmi draho. V niektorých západných krajinách sa predáva 1 liter brezovej miazgy za 20 euro. 
Dnes je už tiež bežný aj brezový cukor - xylitol. Xylitol však ako si mnohí mylne myslia nemá nič spoločné s brezovou miazgou. Xylitol sa totiž produkuje z brezového dreva pomocou zložitých chemických procesov. 

Ďalšie spôsoby uskladnenia
Kvasenie brezovej šťavy je najlepším spôsobom ako uskladniť všetky liečivé účinky brezy. Ale sú aj ďaľšie spôsoby. Dnešná moderná technológia nám umožňuje nazbieranú sladkú miazgu napríklad zamraziť. Ale existuje ešte jeden starý spôsob uskladnenia veľkého množstva miazgy - SIRUP. Z brezovej miazgy sa však sirup málokedy robil, ale z javorov, ktorých šťava je omnoho sladšia, už áno. Sirup vzniká varením miazgy na malom ohni až sa nakoniec odparí väčšina vody. V prípade javorovej šťavy väčšinou stačí 40 litrov miazgy na 1 liter sirupu, ale pri breze je to medzi 60 až 120 litrov miazgy na liter sirupu, záleží od toho aká je sladká. Teraz už viete, prečo pravý javorový sirup je tak drahý, väčšina sirupu na trhu je falošná. Preto sa to tiež u nás málokedy robilo. 

Zloženie a vlastnosti
Brezová miazga síce vyzerá a chutí ako osladená voda, ale je to oveľa, oveľa viac!!! Je to hlavne živá voda vysokých vibrácií, ktorá vyživuje naše telo aj na energetickej úrovni (pokiaľ bola zbieraná s láskou). 
Obsahuje kopec liečivých látok, minerálov, vitamínov (najmä C a B), enzýmov, antioxidantov, organických kyselín, 17 aminokyselín, tiež dôležité makroživiny ako vápnik, železo, fosfor, horčík, draslík a ďalšie v ľahko vstrebateľnej forme. 
Brezová voda má mnohé úžasné vlastnosti - spomeniem hlavne detoxikačné, očisťujúce, regenerujúce, omladzujúce, či močopudné. V ľudovom liečiteľstve sa používala najmä na ochorenia pľúc, obličiek, artritídu, reumatizmus, vypadávanie vlasov, dnu, obličkové kamene, skorbut, kožné problémy, ale aj rakovinu. Používala sa hlavne tiež na regeneráciu tela po zime. Bežne sa z brezovej vody robia šampóny kvôli jej vynikajúcim regeneračným schopnostiam na vlasy. 
Dôležité je si uvedomiť, že keď brezovú vodu zbierame s láskou a vďakou, ona nám pomáha vyživiť a posilniť všetky bunky nášho tela. Žime a robme všetko s láskou a vďakou. Budeme zdravší a šťastnejší nielen my, ale aj svet okolo nás. 

Ako zbierať?
Sú 3 spôsoby zbierania miazgy zo stromov. Ale chcem vás v mene stromov poprosiť, predtým ako to spravíte, vždy poproste strom o jeho dar. Poproste ho a poďakujte mu za jeho liečivé sily, za jeho výživnú miazgu. Ak ste viac vnímaví a napojení na prírodu, skúste sa ho ešte predtým opýtať, či si môžete nazbierať jeho miazgu alebo čokoľvek čo patrí stromu. 

Najbežnejší spôsob zbierania miazgy je cez navŕtanie stromov. Robí sa to na hĺbku 1-4 cm. Treba sa len dostať do dreva, lebo miazga tečie v najvnútornejšej časti kôry. Do vyvŕtaného otvoru vložíme hadičku, slamku, konárik so žliabkom alebo kovový žliabok, aby nám voda mohla tiecť. Na konci treba dať akúkoľvek nádobku - fľašu, vedierko, bandasku, pohár, aby sme mohli vytekajúcu životodarnú miazgu zachytiť. 

Druhý spôsob je cez šikmý rez. Do stromu spravíme šikmý zárez nožom alebo zásek sekerou, môže byť aj dva v tvare písmena V alebo v tvare písmena Y. Tiež musíme prerezať všetky vrstvy kôry až do dreva, čo najlepšie spravíme jedným zárezom, či zásekom. V najnižšej časti tohto zárezu musíme tiež dať niečo, aby voda nestekala po kmeni - tu mám tiež najlepšiu skúsenosť s kovovým žliabkom. Možno to pre niektorých znie drastickejšie ako spraviť dierku, ale pre strom je ľahšie zaceliť ranu zo sekery či noža ako vŕtanú dieru. Príde mi to tiež prirodzenejšie ísť do lesa s nožom či sekerkou ako s vŕtačkou. 

Tretí spôsob, podľa mňa najmenej efektívny, je odrezať konár a na jeho konci priviazať PET fľašu alebo inú nádobku tak, aby celá miazga, ktorá mala ísť do konára, išla do fľaše.

Ťažko to vysvetliť slovami, veľmi pomocne môžu byt fotky a filmíky v internete. Veľa nájdete na anglických stránkach, len vpíšte "tapping birch" alebo "collecting sap".

Znie to všetko ľahko, ale v skutočnosti nie vždy to tak ľahko ide. Častým problémom je, že miazga nám nesteká cez hadičku či žliabok, ale pod ňou a po kmeni stromu. Preto je dôležité trošku sa so zavedením hadičky/žliabka pohrať, aby sme zachytili vytekajúcu vodu do pripravenej nádoby. Niektorí používajú na utesnenie hadičky/žliabka včelí vosk, ale nie vždy to pomôže. Ja mám najlepšie skúsenosti s využitím prirodzených tvarov kôry. Niekedy breza rastie šikmo a kúsky kôry odstávajú od kmeňa - my jej tvar môžeme využiť tak, že vrt alebo zárez spravíme tesne nad tým miestom tak, že miazga bude kvapkať mimo kmeňa. Veľmi dobré skúsenosti mám tiež s kovovým žľabom, ktorý nabijem do kôry tesne pod vrtom/zásekom. 

Výška, na ktorej to budeme robiť, nie je dôležitá. Niektorí radšej vŕtajú vyššie a nádobku priväzujú o konár alebo o kmeň. Iní zas naopak, vŕtajú nižšie a nádobku položia a zem. Ja používam ten druhý spôsob, ale pri prvom spôsobe spadne do zozbieranej miazgy menej hmyzu. 

Veľa ľudí hovorí, že je nutné po skončení zberu dierku zapchať. Väčšinou sa to robí cez kolík, ktorý sa vyrobí v takej veľkosti, aby nám presne do vyvŕtanej dierky zapadol. Ja skôr súhlasím s názorom profesora Łukasza Łuczaja, ktorý sa venuje divokým jedlým rastlinám. On vo svojej knižke píše, že oveľa lepšie je nechať strom sám zahojiť ranu, ktorá časom zaschne. S konárikom, ktorým chceme zapchať dieru, sa skôr do rany stromu dostanú huby a baktérie ako cez ranu, ktorú si strom vie sám zahojiť. Aj keď chceme miazgu zbierať len pár dní a potom prestaneme to, že miazga bude stekať do zeme, nie je problémom. Rana stromu totiž rýchlo zaschne a väčšina miazgy, ktorá steká do zeme, sa cez korene vráti naspäť do stromu. 

Musíme si tiež uvedomiť, že miazga tečie po celom obvode stromu. To znamená, že keď spravíme dierku alebo zárez, tak dostaneme len malú časť miazgu, ktorú strom ťahá hore. Veľa ľudí si myslí, že strom sa cez tú dierku vyšťaví. Ale to vôbec nie je pravda. Miazga stále tečie po celom jeho obvode. Čo je však dôležité si uvedomiť a chcem vás na to upozorniť a zároveň poprosiť - nikdy nerobme viac ako jeden zárez či dierku do jedného stromu. Jeden zárez či dierka stačí na to, aby nám strom ponúkol kúsok svojej šťavy. Buďme láskaví k stromom a k ich darom. 

Problémy pri zbieraní
Pri zbieraní miazgy sa stretneme aj s problémami a to konkrétne s problémov múch, mravcov, slizniakov, ucholakov a iného hmyzu, ktorý podobne tak ako nás priťahuje sladká voda vytekajúca zo stromu. Pokiaľ pred hmyzom nádobu, do ktorej šťavu zbierame nezabezpečíme, tak skoro vždy nájdeme niečo v nazbieranej vode plávať. Firmy, ktoré vo veľkom zbierajú brezovú miazgu, to robia tak, že vodu zachytávajú do hermetických plastových vriec, do ktorých sa žiadny hmyz nedostane. Aj my môžeme použiť namiesto vedierka čistý hrubý plastový sáčok väčšieho rozmeru. Niektorí zbierajú do PET fliaš alebo do bandasiek s úzkym otvorom - tam sa dostane tiež menej hmyzu. Pri vedrách či iných nádobách s väčším otvorom niektorí skúšajú gázu, ale nie vždy to pomáha. Pri zbere miazgy sa treba trošku pohrať s nájdením si svojho spôsobu ako na to. Dá sa to aj jednoducho neriešiť a vždy keď pôjdeme miazgu pozbierať, celý hmyz scedíme. Keď zbierate vodu dvakrát za deň, tak v miazge ani nebude cítiť hmyzovú príchuť. 

Existuje ešte jedna možnosť zbierania brezovej miazgy a to zo spíleného stromu. Samozrejme preto teraz ani nikdy kvôli tomu nepíľte strom. Ale, keď jednoducho z nejakého dôvodu budete musieť brezu na svojom pozemku spíliť, spravte to až na konci zimy a môžete tak zo stromu pozbierať celú miazgu. Breza má totiž v koreňoch takú obrovskú silu, že keď ju spílime v zime, tak aj na jar bude ešte poslednýkrát ťahať vodu. Kvôli tomu musíme brezu spíliť šikmo a vyššie, napríklad vo výške 1 metra tak, aby pod vzniknutým pňom ostal priestor na podloženie nádobky na zber miazgy. 
Potom sa treba ešte vyhrať s tým, aby sme dostali celú vytekajúcu vodu do pripravenej nádobky. Ja narezávam žliabky tak, že všetky idú do najnižšieho miesta pňa a tam dám kovový žliabok. Dôležité je žliabok spraviť na hranici dreva a kôry, najlepšie to ide dlátom. Po dlhšom čase a pri horúcich dňoch vám môžu začať žliabky plesnivieť. Vtedy treba vrchnú časť pňa spíliť a zasa spraviť to isté. 

Či to nepoškodzuje stromy?
Túto otázku dostávam od ľudí najčastejšie. Samozrejme, že je to pre strom rana, ale keď to správne spravíme, tak strom môže veľa rokov žiť a byť zdravý. Ľudia a firmy, ktoré sa tomu venujú vo veľkom a používajú ten správny spôsob, zbierajú často cez sto litrov z každej jednej brezy čo rok, a stromy sú pritom zdravé. Keď sa na to pozrieme do hĺbky, tak celá svetová doprava a priemysel poškodzuje stromy oveľa viac, ako keď s láskou zbierame brezovú vodu. Pre stromy sú omnoho horšie mobilné a internetové siete, ale o tom málokto vie.
Ešte raz pripomeniem to najdôležitejšie: VŽDY pred zbieraním čohokoľvek poprosme a poďakujme sa prírode, našej matke Zemi, Bohu, za liečivé uzdravujúce sily. Príroda nám chce pomáhať, slúžiť, liečiť nás. Pomôžme my jej, určite sa nám za to odvďačí! 
Je veľa krajín, kde je zbieranie miazgy legálne. Avšak na Slovensku vŕtanie či zásek do stromu môžu byť považované za poškodzovanie stromu a hrozí za to pokuta. Keď chcete zbierať miazgu v lese - opýtajte sa predtým horára. Lesníci často vnímajú brezu ako “burinu” a možno nebudú mať nič proti vášmu zberu. 

Ďalšie možnosti využitia brezy
Breza sa využívala aj na veľa ďalších vecí. Brezová kôra je jednou z najlepších pomôcok na rozkurovanie ohňa – horí dokonca aj mokrá. V tajge, kde je breza veľmi bežná, sa z kôry robili všelijaké košíky, nádobky (aj na vodu a boli tesnené živicou), ruksaky, topánky, dokonca aj canoe (z jedného veľkého kusa kôra). Tie veci vyzerajú nádherne a mňa fascinovali až tak, že som sa bol učiť ich vyrábať u jedného staršieho majstra v Nórsku. U nás je to náročnejšie, lebo brezy nie sú tak bežné a majú oveľa viac konárov a hrubú popraskanú kôru, z ktorej sa veci vyrábať nedajú. 

Jedlé listy
Mladé listy na jar sú jedlé. Najchutnejšie sú tie najmenšie. Staré listy mi už nechutia, majú totiž intenzívnu horkú chuť. Sú ale veľmi liečivé, môžeme si z čerstvých alebo sušených spraviť čaj. Sú močopudné, očisťujúce, detoxikačné, protizápalové, analgetické, antiseptické. Brezové listy sa pridávajú do antidiabetických zmesí. Podobné účinky má brezová kôra alebo vetvičky, z ktorých si tiež môžeme pripraviť čaj. 

Čaga - kráľ liečivých húb
Na breze rastie veľa liečivých húb. Najliečivejšia je čaga - ryšavec šikmý, často označovaný ako kráľ liečivých húb. V ľudovom liečiteľstve bol používaný hlavne na podporu imunity. Je známych veľa prípadov, kedy sa ľudia vďaka čage vyliečili z rakoviny. U nás je ryšavec šikmý veľmi vzácny a veľmi ťažko je ho nájsť. V Škandinávii, na Ukrajine a v Rusku je naopak bežný, možno ho nájsť vo voľnej prírode. Na Slovensku sa dá kúpiť, nájdete ho v obchodoch s ruskými alebo ukrajinskými bylinkami. 

Je ešte jeden najdôležitejší spôsob ako získať od brezy jej liečivú uzdravujúcu energiu – objať ju. Pritúliť sa k nej. Poďakovať jej. Ostať pri nej a len tak byť. V modlitbe, v meditácii, v tichosti. Nič viac, nič menej.

Tento článok pochádza z mojej knihy, keď mate záujem o ňu - napíšte mi na divokejedle@gmail.com

O autorovi:

Bartek Dobrodej Krzewiński. Poliak, ktorý už 5 rokov žije na Slovensku. Divokým jedlým rastlinám sa venuje skoro 15 rokov, napísal o nich diplomovku a robí prednášky, ukážky a víkendovky na Zaježovej a aj po celom Slovensku.

Chcete sa dozvedieť viac?

  Pozývam Vás na moje kurzy a víkendovky o divokých jedlých rastlínach

Najbližšie akcie
17.-19. marca - Bratislava  
3-hodinové prechádzky a ukážky divokých jedlých rastlín +  všetko o brezovej vode.

https://www.facebook.com/events/1239115699502797/   

24.-26. marca – Zaježová 
víkendovka v čarovnej prírode venovaná brezovej miazge a divokým jedlým rastlinám, ubytovanie v rozprávkových prírodných slameno-hlinených domčekoch.

https://www.facebook.com/events/1210818265705449/

http://www.zajezka.sk/sk/content/brezov%C3%A1-o%C4%8Dista-divok%C3%A9-je...

31. marca- 1. apríla – Košice 
3-hodinové prechádzky a ukážky divokých jedlých rastlín.

https://www.facebook.com/events/1399790386752354/  

6.-9. apríla - Bratislava  
3-hodinové prechádzky a ukážky divokých jedlých rastlín.

https://www.facebook.com/events/1800261786961672/ 

5.-7. mája – Zaježová  
víkendovka v čarovnej prírode venovaná divokým jedlým rastlinám, ubytovanie v rozprávkových prírodných slameno-hlinených domčekoch.

 https://www.facebook.com/events/1855605721363666/

Tu nájdete môj článok o jedlých rastlinách, ktoré sa dajú nájsť už v marci:

http://www.zajezka.sk/sk/blog/pri%C5%A1la-jar-po%C4%8Fme-sa-najes%C5%A5-...

Prihlášky, otázky, záujem o podobné akcie alebo knižku...  píšte na divokejedle@gmail.com alebo volajte 0950 455 769 

fb: facebook.com/divoke.jedle.rastliny

 

Ako sa Vám páči tento text?: 
0
Zatiaľ nehodnotené